Nebojte sa chytiť „spravodlivosť“ do vlastných rúk
ČLÁNOK www.Vozickar.info: „Kľúče“ od zakliatej reality plnej nevšímavosti potrieb ľudí so špecifickými potrebami prináša Projekt Medzery, ambíciou ktorého je jednoznačné pomenovanie chorých ložísk (medzier) na tele reálnej sociálnej politiky štátu a následné vyvíjanie nátlaku, aby boli defektné javy vyrezané a zneškodnené.
„Za takmer dve desaťročia práce v odbore pomôcok pre vozičkárov cítim, že sa veľmi veľa vecí posunulo k lepšiemu. Na druhej strane sa ale nemôžem zbaviť pocitu, že veľa problémov zostáva a projekt Medzery je tu pre to, aby sme si ich zadefinovali a spoločne na nich pracovali.“
Tieto úvodné slová Mireka Zemana, Vozmen, n. o. a Letmo SK, sme si prečítali na novom portáli, ktorý má veľké ambície. Jeho cieľom je spájať ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, byť ich „hlasnou trúbou“, ktorá svojou razanciou zatrasie kompetentnými. Projekt Medzery chce nielen vykričať bolesti ľudí, na plecia ktorých okrem ich zdravotného postihnutia dopadá aj neochota, ignorancia, neraz až zlovôľa štátnych „autorít“. Táto nová internetová doména ponúka jedinečný priestor pre všetkých, ktorí už nechcú mlčať.
■ „Nepotrebujeme si znovu opakovať staré frázy“
S akým konkrétnym zámerom, a hlavne – s akou víziou do budúcnosti sa zrodil projekt Medzery? O tom už nechajme rozprávať M. Zemana, ktorý ochotne odpovedal na otázky portálu Vozickar.info. (Pomedzi jeho odpovede sme zaradili prvé príspevky, v ktorých otvorene a bez zábran o svojich „medzerách“ píšu ľudia so zdravotným postihnutím a ich opatrovatelia – pozn. redakcie).
♦ Začnime, ako sa vraví, od piky. Kto/Čo je Vozmen, n. o., ak to doposiaľ neurobil, si môže naštudovať každý sám. Nás by skôr zaujímala bytostná podstata a filozofia jeho existencie.
– Na úvod ťažká otázka. Odpoveď na ňu možno poskladať z viacerých uhlov pohľadu na komunitu ľudí so špecifickými potrebami. A to by nám vystačilo na jeden, poriadne smutný, román. Toľko priestoru v tomto rozhovore však nemáme. Navyše, ako #vozmen nechcem využívať tento komunikačný portál ako nástroj na šírenie emočného vydierania.
Preto skôr „nakreslím“ tak trochu filozofický, ale hlavne pozitívny „identikit“. Verím, že každý v ňom spozná tvár, ktorú hľadá. Takže, Vozmen je nezisková organizácia, ktorá sa snaží o „otváranie očí“ v oblasti života ľudí na vozíku. Prevádzkuje portál Vozickar.info, Vozickar.TV, stojí za organizovaním Salónov Vozickar.info a najnovšie je tu projekt Medzery. Návštevnosť našich akcií a webov nám zatiaľ dodáva veľa energie.
NEDODRŽIAVA SA DOHOVOR OSN, EURÓPSKE ZÁKONY, ANI DOMÁCA LEGISLATÍVA
♦ Prečo názov Medzery? Ak sa zamyslíme, medzery sú na strane štátu a výkonu sociálnych intervencií. No medzery sú aj na strane mlčiacich ľudí. Ktoré medzery chce odstraňovať portál Medzery?
– Každý má svoje medzery. Aj ja mám zoznam medzier, ale ten teraz nie je dôležitý. Pôvodne som veľmi chcel, aj keď sa tejto myšlienky nevzdávam, vytvoriť priestor pre stretnutie formálnych a neformálnych lídrov. A tí by definovali medzery, do ktorých sa ľudia so špecifickými problémami neraz prepadávajú. Následne som si ale uvedomil, že ak si budeme o problémoch hovoriť len medzi sebou, hrozí nám zacyklovanie v starých scenároch a bude to len príjemné stretnutie.
Už sa mi nechce počúvať, že sa nedodržiava Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Áno, nedodržiava! Rovnako ako sa nerešpektuje časť európskej legislatívy, dokonca ani niektoré domáce zákony.
♦ To je pravda, vraví sa o tom dookola. Dokonca o viacerých prešľapoch štátnej moci sme písali aj na portáli Vozickar.info. V čom teda bude projekt Medzery iný?
– Umožní nám získať náhľad na medzery očami širokej populácie. Ako je na úvodnej stránke nového portálu uvedené, prioritnou myšlienkou je spoločné definovanie medzier, aby sme netrpeli „prevádzkovou“ slepotou. Nepotrebujeme si znovu opakovať staré frázy. Chceme poznať konkrétne následky nedodržiavania zákonnosti a základného sociálneho zabezpečenia jednej z najohrozenejšej komunity spoločnosti. Zaujímajú nás právne, etické prešľapy úradníkov, lekárov, ponižujúce postupy či neprimerané správanie.
■ Projekt Medzery na základoch absolútnej dôvernosti
♦ Projekt Medzery je iba bútľavou vŕbou, lampárňou, kde sa môžu ľudia posťažovať, alebo má vyššie ambície?
– Bude to záležať od toho, aká „zmes“ názorov sa na stránke zíde. Pri pohľade do sekcie Partneri je zrejmé, že do projektu sa zapojilo viacero zaujímavých subjektov.
Niektorý z nich dokáže posunúť závažné informácie širokej verejnosti, iný sa do riešenia problémov zapojí finančne. Ďalší zase majú silné zázemie v produktovej ponuke a službách. Pri každom príspevku môžu čitatelia tiež hlasovať, čím posúvajú závažnosť jednotlivých vyjadrení smerom hore, medzi priority.
♦ Nie je z tohto pohľadu na škodu, že zverejňované „medzery“ sú anonymné?
♦ Keď už hovoríme o konkrétnych medzerách. V tom vašom zozname sú ktoré najzávažnejšie?
– Na prvom mieste je trestanie aktivity a úspechu. Ak sa vozičkár snaží a pracuje, prichádza o príspevky na kompenzačné pomôcky. To je principiálne niečo strašné.
Druhým závažným problémom je fakt, že „štartovacie“ informácie pre „nových vozičkárov“ sú systémovo nepodchytené. Časom sa síce užívateľ zorientuje pomocou priateľov a internetu, ale štát systémovo neuľahčuje zvládnutie tejto životnej zmeny.
■ „Štátne autority stratili prístup ku kalkulačkám“
♦ Ešte jedna osobná otázka. Prečo je na Slovensku postavenie komunity ľudí s ŤZP mnohokrát v bezútešnej situácii?
– Ak by som mal komplexne vysloviť svoj osobný názor na tento stav, tak to by sme tu boli dlho. Spomeniem aspoň tie základné znaky. Začnem závisťou. Ak by som citoval Bekima z jednej jeho piesne, ľudia sú schopní závidieť aj medaily z paraolympiády.
So závisťou súvisí aj spomínané trestanie aktivity. Niektorí sa pýtajú – Keď už vozičkár pracuje a zarába, no tak prečo by mal dostávať príspevok na vozík? Tak mu to štátny systém znemožní a poskytnutie príspevku na jeho kúpu mu zamietne.
No a nesmieme zabudnúť na mnou tak často opakovanú matematickú stupiditu. Štátne autority stratili prístup ku kalkulačkám a preto nechápu, že čím viac budú šetriť na vozičkároch v počiatkoch tejto životné zmeny, tým drahšia bude potom následná starostlivosť. Bohužiaľ sú to rôzne výdavkové kapitoly, tak to nikto nevníma ako celok.
„Aj napriek všetkým spomínaným negatívam, s ktorými sa ľudia na vozíku stretávajú, som ale optimista. Príliš veľa ľudí si už uvedomuje, akým hlúpym systémom sme obklopení. Zmena príde a raz sa dnešným starostiam budeme smiať.“